Živé hry svetla, dlhšia životnosť

Tak toto je fasáda, ktorá priťahuje na seba pohľady. Získava pochvalu. Alebo kritiku. V každom prípade nenechá nikoho chladným. Je jednoducho niečo zvláštne: „Ona robí z môjho domu unikát,“ zdôrazňuje Architekt Armin Autengruber. Šikmý „zebra-look“ dodáva trom kockám nadstavby život - ktorý sa schováva aj za ním vo vnútri domu.

„Chceli sme prepojiť dva domy. Jeden, kde žijú moji rodičia, s druhým - pre mňa a moju rodinu", hovorí Autengruber. Tak tento mladý tirolák dostal svoj rodičovský dom z 50-tych rokov do súčasnosti. Alebo... možno aj do budúcnosti, pretože je to bývanie pre generácie: moderné,  výhodné, individuálne, efektívne, spoločné a napriek tomu samostatné.  

Veľká sestra, malý brat

„Samozrejme, nie je jednoduché bývať tak blízko seba. Aby sme predišli generačným problémom, zriadili sme tlmiacu zónu.“, popisuje Autengruber. Dva oddelené vchody ústia do veľkorysého átria, zástenami sú zastrešené terasy chránené od vzájomných pohľadov. „Ide vlastne o dve jednotky, ktoré zvonka pôsobia ako jeden dom", rozpráva architekt. Preto starý tehlový dom v malej tirolskej dedinke Münster doplnil troma kockami z ľahkých stavieb. Za krátky čas výstavby, iba 6 mesiacov, prebudil tak "veľkú sestru" a "malého brata" k životu. Prirodzene v nízkoenergetickom štandarde. A s jeho obľúbeným materiálom: drevom. „Či už ako konštrukčný materiál, stavebný prvok fasády alebo v interiéri - drevo jednoducho vyžaruje teplo,"  zdôrazňuje architekt.

Podtrhnúť, nie prečiarknúť

Pre architekta je veľmi dôležité uchovať prirodzenosť dreva. „Ochrana dreva pre mňa predstavuje symbiózu medzi dlhšou životnosťou a podčiarknutím materiality: štruktúra dreva musí  zostať viditeľná a nie premaľovaná alebo inak potlačená; materialita sa musí zvýrazniť a nie ju dostať dostratena", vysvetľuje Autengruber. Prirodzená sivá lazúra Pullex Silverwood firmy ADLER mu prišla práve vhod. „Rozhodli sme sa pre túto efektnú lazúru, pretože drevo chráni dlhšie," dodáva.  K tomu ešte splnila jeho predstavy o farebnom vzhľade fasády. „Vďaka pigmentom v lazúre prebieha neustále hra svetiel. Podľa toho, ako na ňu svieti slnko, rôzne ho odráža a vyzerá vždy inak - ako keby vládli zakaždým iné odtiene sivej,"  žiari  architekt. 

Namodro

Svoju obľúbenú farbu - modrú - nemôže tento tirolský architekt vo svojich projektoch často uplatňovať. Ale nechal ju aspoň vtekať - vytvorením vodných plôch. Jeho dom obklopuje harmonická kombinácia rybníka a bazéna. Strieborno-čierno-biela fasáda sa zrkadlí vo vode, orámovaná zelenými lúkami, v pozadí v modrom nebi sa týčia hory. Nie je divu, že sa v tomto farebnom sne cítia dobre mladí i starí!